Cestovný denník,alebo cesta do Anglicka trochu inými očami, part 1

Časť 1.: cestovný denník Kuba B.
kopírované z poznámok písaných počas cesty do Anglicka
0.deň: cesta busom do BB. Na Hrone sa este dalo,ale prestup v BR bol podla ocakavania komplikovany. Bolo sice napisane,ze bus ide z 2ky,ale kde v Pcku je?!! Nastastie ze som z Hrona nesiel sam.Podarilo sa mi ukecat sofera na batozinu k sebe,ale nebol to az tak dobry napad.V starej karose,niekde vzadu, neustale kvikanie dakych porazenych deti za mnou. No porazi! U tety sa dalo, cierna komedia ceskej vyroby pozdvihla naladu.
1.den: 4 rano vstavanie. Rychle zmytie hlavy,gel, soft ranajky, taxik. Tolko veci tak skoro rano som asi este nestihol. Po ceste do Viedne Rasto hodnoti ples...nezda sa mi ze by naozaj lepsi ako nas,ale OK. 8:15 Vieden. Najst checkin nebol problem. Zatial ide vsetko OK. Pocasie je tu asi stale rovnake,lebo ine pocasie si tu nepamatam. S moslimskou satkou by som tu vobec nebol divny lebo je tu vysoka koncentracia moslimov... Uz viem naco sa chodi do Bankoku. Tie azijatky maju neskutocne postavicky. Batozina bola checnuta OK,takze sme sa boli odfotit pri letiskovom Irishi a zacinam sa nudit.
10:55: po bezpecnostnej kontrole. Zaujem vzbudil moj ministativ. Na RTG musel vyzerat zaujimavo ked ho manik zdvihol a ukazal kolegom.Let bol bez problemov.V Lodyne prekvapila premavka. V lietadle....
to je koniec poznamok v mobile... netusim ako som chcel pokracovat dalej =/
Časť 2. : písané po návrate
Počas letu mi mohlo dopnut,akás trava nás čaká bol som však natoľko ohúrený Alpami a letom samotným,
že ma to nenapadlo. Na moju škodu. Londýn... Zuzka bola ešte vo vzduchu celá bez seba zo slnka a kedže ja som sviňa človek hneď som ju uzemnil, že na zemi to bude iné a že slnko neuvidí celý týždeň. Neuverila. Po chvíli čakania sa lietadlo pristavilo pri schodikoch. A to som celé leto na fóre počúval,že na medzinárodné prílety sú všade tunely... no tak na najväčšom letisku v Európe ani nie. Čakali nás asi 3 hodiny čakania. Nájsť terminál na vnútrobristský
odlet nebol problém... autobus a smer jazdy nás utvrdil v tom, že 
je to tu fakt dáke divné . Ďalšie prekvapenie čakalo na záchode: 
dve batérie: jedna na studenú, druhá na teplú vodu. Keďže sme dáki stredoeuropania vrhli sme sa na shoping. Shopingom nerátam to, 
že som si vo Viedni kúpil dáku toscansku bagetu a Katka zo Zuzkou 
odskúšali takmer každú voňavku. Takže shoping na Heatrow: po 
bezpečnostnej kontrole nám do očí padol obchod, niečo ako 
horehronská jednota: všetko pod jednou strechou, len podstatne 
drahšie a "kultivovanejšie". Slovák sa nezaprie a keď som uvidel 
akciu na 2 Fanty za 2 libry, pricom jedna stála 1,5 tak som ich neváhal kúpiť. Zásobení pijatikou sme sa vybrali nájsť miesto kde by sme počkali na let do NewCastlu a zároveň mohli popracovať na prezentácii. Prieskumná rota, Zuzka a David, nášli voľné miesta pri gateoch 5 (a-f) v termináli 1. Počas 2 hodín som začal cítiť ako vo filme Terminal, aj ked som ho nevidel :lol: Kedže ma nebavilo kafrať sa do Rasťovej prezentácie a nebavili ma ani správy BBC o Iraku tak som bavil pozeraním na sa na indov prehadzujúcich batožinu. No potom to ako zábava prestalo pôsobiť, kedže som mal vo svojej taške 2 7decové fľaše a Jakub dokonca daždnik. Nebola by Zuzka, keby nepanikárila a David keby neponechával svoje  
veci bez dozoru. Ale statočne so to rozdýchal a ta ksme v pokoji nastúpili do lietadla - cez tunel. Lietadlo bolo to isté čo z Viedne A318. Tento krát som dostal miesto v strede ale 
bez možnosti vymeniť ho ako z Viedne s Jakubom.V uličke sedela 
Zuzka, pri okne černoch. Kedže Zuzku pochytila anglicka mánia musel 
som s ňou hovoriť po anglicky, čo mi nebolo moc po vôli,ale čo už..
nakoniec sa prejavila ešte viac a začala sa baviť s černochom.
Vysvitlo, že je INd, volá sa Rawi a pracuje pre HP. Pristátie v New
Castli bolo zabavné: pilot mal asi na salame pustil sa z výšky a na 
dráhe prudko zabrzdil. Možno má ambíciu pilotovať raketoplán. Ja som
sa cítil ako na horskej dráhe, ako Rawi povedal "ride on camel".
Na letisku nebol problem najsť batožinu, skôr našich angličanov.
Zoztrojili sme tabluľku "Slovakia" na striedavo sme s ňou pobiehali 
po hale. Asi po hodine sa mi podarilo "uloviť" angličanov a s 
batožinami sme sa pustili na parkovisko... zablokovali sme krutiace sa dvere,ale nakoniec sa nám podarilo dostať k autu. Pekne sa nastúpili, pripútali sa a po ľavej strane sme sa vydali do Conssetu.
to be continue....
   
aziatky
 
  

Slohova praca,alebo co cloveka napadne v depresii. (absurdny antiroman) [alebo co urobi literarna teoria s clovekom]

Začalo sa to ráno...

Vyzeralo to ako úplne obyčajné ráno. Na izbe číslo 3 ako vždy ráno spali J, J a J. Najstaršiemu J zazvonil budík ako tradične o pol siedmej. Mladší J sa, ako tradične, na to zobudil a odišiel z izby a o chvíľu sa vrátil. Najmladšiemu J budík najstaršieho J, ako tradične nevadil a spal ďalej. Kým bol prostredný J preč začal najstarší J svoj deň spojením s Najvyššou bytosťou, tak ako bol zvyknutí, ale v toto príšerne tradičné ráno mal pocit, že až tak tradičné nebude. Keď sa mladší J vrátil odišiel najstarší. Kým bol najstarší preč hladina svetla v izbe stúpla na toľko, že sa aj zobudil a najmladší J zobudil a rozospane zazeral na najstaršie keď sa vrátil. Čas plynul ďalej a bol čas opustiť izbu číslo 3 v úplne tradičnom čase. Kroky J, J a J sa uberali do blízkej budovy, v ktorej sa stretávajú niektrorí ubytovaní v izbách iných čísel a v iných budovách. V budove, do ktorej prišli sa znova diali úplne tradičné veci: znova tam sedel chalan, ktorý nič nehovorí, znova tam boli J, J a J prvý z budovy, v ktorej je izba číslo 3... všetko bolo tak stršne tradičné a stereotypné. Až potom sa to stalo to čo urobilo to ráno netradičným. Do veľkej miestnosti kde boli vošla skupina dievčat a do jedného z nich sa najstarší J bezhlavo zaľúbil a od tej chvíle sa snažil byť s ňou čo najčastejšie. Začalo sa to ráno...

Najstarší skúšal všetko len aby mohol s ňou mohol byť. A ku prvému dlhšiemu rozhovoru medzi nimi došlo jedného večera, keď prišiel najstarší za ňou a jej spolubývajúcimi vrátiť knihu, ktorú mal od jednej z nich požičanú. J nebol asi prvý krát nervózny a ani sám nevedel prečo. Zistil, že má s ňou veľa spoločného, myslel, že to snáď nieje ani možné. Ale bolo. Ona na všetko reagovala: "Wow, to je úžasné", "Jéj, ty si úžasný". A J myslel, že to myslí úplne úprimné. Ona sa tak aj tvárila: keď ho stretla počas dňa pozdravila ho hlasným "Ahóóóój!". Všetko vyzeralo tak, že to J s ňou víde. A tradičné dni plynuli ďalej...

Pár dní, možno týždňov, možno mesiacov od toho netradičného rána, zaklopali na okno izby číslo 3 dve dievčatá. Chceli od najmladšieho J zapaľovač. A kedže sa pokazil aj najstarší išiel s nimi pred budovu, v ktorej je izba číslo 3 na "poradu", ako sa tomu v Budove hovorilo. Na jednom z dievčat bolo vidno, že pred zaklopaním na okno izby číslo 3 boli s kamarátkou v podniku, kde sa predáva alkohol. Správala sa veľmi družne ku tretiemu chalanovi, ktorý šiel s J a J na "poradu". Dievča, na ktorom bolo zjavné,že má vypité bola jednou zo spolubývajúcich najstaršieho objavu. Cestou k miestu, kde fajčiarky bývali sa najstaršieho J pýtala na to čo k svojmu objavu cíti. "J, tebe sa tá baba pačí, však?" "Áno" "A však by si s ňou chcel aj niečo vážnejšie?" "Ak by s tým suhlasila tak, hej. Dúfam, že jej to hneď pôjdeš povedať." dodal J s iróniou jemu vlastnou. "Nie, nemám prečo. Veď ona o teba aj tak nemá záujem." To J-ovi stačilo. Tak nahnevaného ho snáď ešte nevideli aj je zanámy svojou prchkou povahou. Celý týždeň s ním nebolo do reči a bol nahnevaný na najmladšieho, lebo mal pocit, že práve on mohol za jeho neúspech. Typický najstarší. Vždy totiž hľadal vinníka za svoj neúspech v niekom inom ako v sebe samom. Najstarší sa seba samého pýtal: "Prečo sa to stalo?" "Čo som urobil zle?!" "Veď to vyzeralo úplne inak!!!" "Prečo mi naznačovala, že mám u nej šancu?!" "A vôbec, nemohla mi to povedať priamo?!" "To som jej tak odporný, že to musí po niekom odkazovať?!" Najstarší J upadol do jednej zo svojích depresií. Na izbe číslo 3 len spal, nebolo mu do reči a z depresie mu nepomáhala ani čokoláda, ktorá väčšinou zaberela a dokonca ani jeho obľúbená hudba nepomáhala. Najstarší J bol úplne na dne. Keď sa po par dňoch, možno týždňoch trochu postavil psychicky na nohy, bol von s paríkmi svojich kamarátov, ktoré celý ten čas trávili objatiami a to J-a skoro zabilo. Najstarší J radšej od nich odišiel a vrátil sa domov.

Prešiel určitý čas, ktorý najstarší J strávil mimo izby 3, počas ktorého si zaumienil, že sa s dievčaťom, do ktorého sa zaľúbil musí porozprávať osobne.

Bolo poobedie, ale v tej ročnej dobe a v tom príšernom počasí sa zdalo, že je už noc. Mladší J hral na gitare, najstarší J kreslil v počítači a do izby číslo 3 vošiel najmladší J. "J", oslovil najstaršieho, "vieš koho som stretol von?" "Netuším," odpovedal najstarší. "Tvoj objav" "A?" "Pýtala sa ma či nepôjdeme s ňou a jej spolubývajúcimi nepôjdeme do kina" "Dnes?" "Áno." "A na aký film?" "Niečo o tancovaní." "To nebude nič moc, ale potrebujem sa s ňou porozprávať. Ja idem, a ty?" "Tak fajn, Ona mi má zavolať, tak sa dohodneme, že kedy a kde." "OK".

Keď sa film skončil, čakala ich cesta do budov, v ktorých bývali. Ona nezabudla najstaršiemu J povedať, že je úžasný, keďže jej pozháňa hudbu z toho filmu, ale J vedel, že ona to nemyslí tak vážne ako to znie. Keď prišiel vhodný moment, kráčal najstarší vedľa nej a začal rozhovor, na ktorý sa pripravoval: "Chcem sa ťa opýtať či je pravda čo som sa dozvedel." "A čo si sa dozvedel? Neviem čo myslíš." "Aha, tak začnem od začiatku, Vieš si fajn dievča a páčiš sa mi..." "V pohode," prerušila ho. Pre J-a nemohlo byť nič horšie. Aj jeho bývala na toto odpovedala 'V pohode' a on to od vtedz nezášal. "... a asi si všimla, že by som s tebou chcel niečo vážnejšie," pokračoval J,"ale od tvojej spolubývajúcej som sa dozvedel, že nemám žiadnu šancu. Je to pravda?" "Áno, vieš ja sa ku chalanom, s ktorých chcem len ako kamarátov správam, inak," odpovedala ona. "Ak toto bol 'inak', tak ako to potom vyzerá keď to myslí vážne?" pýtal sa J v duchu. "Keď, inak, tak inak. Ako chceš," predsavzal si J a rozhodol sa čo urobí v najbližšom čase. A tak sa vlastne skončilo to, čo sa začalo ráno.

tej babe najstarsieho J: neboj uz som pochopil ze kamratstvo je viac ako chodenie ;-)
(korekcia, po ujasneni si pojmov a dojmov)